Keď ľudia vyučujú, sami sa učia
Kto som? Som hrdým bývalým študentom nášho gymnázia. Prečo píšem tento článok, keď som bývalý študent? Pretože som mal tú možnosť stať sa opäť súčasťou našej veľkej rodiny. Rodiny s názvom Gymnázium Štefana Moysesa v Moldave nad Bodvou. Tentoraz som však nezasadol do študentských lavíc. Vyskúšal som si, aké je to byť na druhej strane. Myšlienka vrátiť sa „domov“ mi skrsla počas hodiny mediálnej výchovy na vysokej škole. V tom čase som to považoval za dosť uletený nápad. Nie je tomu dávno, čo som v priestoroch, v ktorých som mal teraz príležitosť učiť, skladal svoju skúšku dospelosti. Vtedy som ani nesníval o tom, že sa mi naskytne šanca vrátiť sa medzi bývalých profesorov a zasadnúť si k vlastnému stolu v zborovni. Vonkoncom by som nebol povedal, že sa do roly pána učiteľa vcítim tak rýchlo. Musím sa priznať, že som z učenia mal istý rešpekt. Na svoj prvý deň si spomínam ako na deň, kedy som prvýkrát vkročil nesmelými krôčikmi prváka do priestorov, ktoré sa stali miestom tých najkrajších štyroch rokov môjho života. Pri otvorení vstupných dverí ma oviala vôňa domova. Prvotný strach veľmi rýchlo opadol, a ja som sa mohol pustiť do vyučovania predmetov Mediálna výchova, Masmediálna komunikácia, Umenie a kultúra.
Príjemná atmosféra v zborovni a uvoľnená atmosféra na hodinách ma utvrdili v tom, že moje rozhodnutie vyskúšať si úlohu stredoškolského pedagóga, bola jednou z najlepších volieb, aké som vo svojom živote zatiaľ podnikol. Študentom som sa snažil poskytnúť objektívny pohľad do mediálneho sveta. Ak by som mal vymenovať všetky témy, ktoré sme za ten mesiac stihli prebrať, tento článok by bol asi dlhý. Nezabudnuteľnou spomienkou pre mňa ostane prednáška s názvom Grooming – Internetové známosti, ktorú so mnou absolvovali takmer všetky triedy. Za svoj najväčší úspech považujem práve túto prednášku, ktorou sa mi podarilo zaujať všetkých študentov. Cieľom týchto 90–minútoviek bolo poukázať študentom, ako sa dokážu chrániť v prostredí virtuálneho zoznamovania. Nie je pre pedagóga krajší okamih, ako keď ráno príde do školy a na chodbe vás zastavia primáni, ktorí sa každé ráno spýtajú, ako sa máte a kedy prídete opäť na ich hodinu. Aby som nepísal len samé superlatívy, musím gymnáziu vytknúť jednu vec! Tou je fakt, že mi štyri týždne, ktoré som tam strávil, ubehli veľmi rýchlo. Pevne verím, že aj keď som bol na študentov niekedy prísny, poskytol som im informácie, prostredníctvom ktorých sa dokážu ľahšie orientovať v mediálnom prostredí. Ako som sa raz vyjadril na predmete etickej výchovy, každý z nás je niečím výnimočný, niečím krásny. Na svete neexistujú škaredí ľudia. A či už ste bývalí, súčasní či budúci študenti nášho gymnázia, pamätajte – „Aj v malej škole môžu vyrásť veľkí ľudia.“
... fotografie z akcie
