Dejepisná olympiáda

Dňa 22. 3. 2018 sa všetci mladí nadšenci histórie zišli na jednom mieste, aby preukázali svoje vedomosti v oblasti dejín a popasovali sa s náročnými úlohami. V priestoroch Katedry histórie FF UPJŠ, v budove Platón, sa totiž konal 10. ročník dejepisnej olympiády. Záujem o dejiny sa u mňa začal formovať už v útlom veku, keď som vždy s úžasom pozoroval dominantu nášho kraja, Turniansky hrad, ktorý vo mne neraz vyvolal otázky o živote v dobách minulých. V snahe lepšie pochopiť život a zmýšľanie našich predkov som sa začal venovať dejinám, ktoré ma fascinujú až dodnes. Dejepisnú olympiádu som si preto nemohol nechať ujsť.

Spočiatku sa napätie dalo priam krájať, všetci už nedočkavo vyčkávali na otvorenie súťaže. Atmosféra však bola značne ovplyvnená aj iným napätím, a to spoločenským. Úvod začala svojím príhovorom predsedníčka krajského kola dejepisnej olympiády, ktorá sa priamo dotkla spoločenskej témy, ktorá zamestnáva verejnosť a médiá už niekoľko týždňov. Jej priamy a odvážny postoj k téme zožal potlesk celého publika. So svojím príhovorom nasledoval vedúci Katedry histórie FF UPJŠ, v ktorej priestoroch sa súťaž konala po prvýkrát. Po príjemnom uvítaní sa všetci vybrali do vopred pripravených miestností pre každú kategóriu a oboznámili sa s pravidlami. Zazneli ešte posledné slová povzbudenia, ostávalo sa už len usadiť a súťaž sa mohla začať.

Ako súťažiaci kategórie A som musel absolvovať dve časti: prvú písomnú, teda test, a druhú – obhajobu. Každý súťažiaci musel obhajovať odbornú prácu, ktorú mohol vypracovať na ľubovoľnú tému z dejín, pred 3-člennou komisiou. Členovia komisie rozdali hárky a zadania. Ostávajú posledné sekundy. Tri... dva... jeden... súťaž sa môže začať. Teraz musia súťažiaci zúročiť svoje vedomosti a zdĺhavú prípravu. Na viacerých tvárach sa zračí nervozita, ktorá mizne až po ukončení písomnej časti.

Pred obhajobou mohli súťažiaci využiť 30-minutovú prestávku. Niektorí v búrlivých diskusiách analyzovali svoje počínanie, iní vyhodnocovali svoje chyby a niektorí zas jednoducho využili pauzu na občerstvenie. Ak by som tvrdil, že som sa pred obhajobou cítil uvoľnene, tak by som klamal. Po troch únavných hodinách prezentovania ostatných súťažiacich napokon prichádzam na rad ja. Celý program ukončí až vyhodnotenie. Po zistení, že som sa umiestnil na 3. mieste, si môžem konečne vydýchnuť – podarilo sa to. Najväčšou odmenou však sú samotná možnosť venovať sa činnosti, ktorá ma baví, a neoceniteľné zážitky a skúsenosti nadobudnuté pri bádaní po dejinách a tajoch nášho okolia. Túto skúsenosť odporúčam každému. Som presvedčený, že každý má šancu nájsť si vlastnú cestu k dejinám, ktoré nám neraz ponúkajú odpoveď na každodenné otázky.

Slovo na záver

Nedávne spoločenské udalosti sa výrazne vryli do pamäti nejedného z nás. Stalo sa už akousi tradíciou, že je Slovensko úzko späté s osmičkovými rokmi. Či sú to už roky 1918, 1968, 1988 alebo 1998, vždy sa udiali zásadné zmeny, ktoré ovplyvnili smerovanie našej budúcnosti. K týmto sa s určitosťou pridá aj rok 2018. Nasledujúce obrazy sú nám pomerne známe: protestujúce davy požadujúce zásadné zmeny, mládež bojujúca za lepšiu budúcnosť, svetové médiá každodenne prezentujúce dianie na Slovensku. Áno, aj to nám priniesol úvod roka. Priniesol nám však aj oveľa vážnejšie konštatovanie, a to, že po dlhšom čase musel niekto za snahu urobiť Slovensko lepším priestorom pre život opäť zaplatiť vlastným životom. Otázok je mnoho a odpovede musíme nateraz zveriť do rúk kompetentných. Islandský básnik Kiljan Halldór Laxness raz vyslovil takúto myšlienku: „Dejiny sa opakujú, a zakaždým nás to stojí stále viac.“ Verme, že ju budeme musieť využívať čo najmenej.

... fotografie z akcie

...späť...