Lyžiarsky výcvik

Triedy tercia, kvinta a I.A. sa nedočkavo tešili na 14.marec, kedy sa konal lyžiarsky výcvik. Keď prišiel ten očakávaný deň, všetci sme sa stretli pred školou vytešení z toho, že odchádzame na týždeň preč od našich rodičov a školy a že ho strávime spolu s našimi kamarátmi v peknom prostredí Ždiaru. Čakala nás dlhá cesta autobusom, ktorú väčšina z nás strávila spaním a počúvaním hudby. Keď sme dorazili do našej ubytovne Jánošík, všetci sme boli radi, že sme už konečne na mieste, ale na neuveriteľne dlhých schodoch, ktoré viedli k našim izbám, väčšina z nás preklínala ťažké batožiny. Po namáhavej ceste po schodoch sme sa uvelebili do našich postelí, v ktorých sme však neostali dlho, pretože nás naši milí profesori vyhnali na svah, kde nás rozdelili do jednotlivých skupín. Po návrate do penziónu nás čakala naša vytúžená večera, po ktorej sme aj tak ostali hladní. Po každodenných rozkazoch sme sa zabávali programom jednotlivých tried. Po zábavnom programe nasledovala zábava so zábavno-zábavným divadielkom na zábradlí, ktoré pre nás pripravili naši profesori a lekár.

Každý deň sme väčšinu dňa strávili na snehu, kde sme lyžovali, lyžovali a lyžovali. V stredu sme si boli spríjemniť pobyt návštevou Aquacity v Poprade. Keď sme sa vrátili, zistili sme, že nás navštívila ženská podpora (dorazila p. profesorka a posilnila tak tím štyroch profesorov, ktorí na nás dozerali a učili lyžovať), ktorá nastolila poriadok. Vo štvrtok sa k nám dovalil rovno spod hôr tatranský medveď, pán Černický, ktorý nás výdatne pobavil. Posledný večer, ktorý sme strávili spoločne, nás zarmútila krátka večierka, ktorá trvala len do jedenástej. Profesori si na tom dali skutočne záležať a krátko po jedenástej väčšina z nás zaľahla do svojich postelí, iní sa ešte rozprávali a tí svedomitejší sa už balili na odchod domov. Posledné ráno bolo myslím najťažšie. Nikomu sa nechcelo vstávať a už vôbec nie baliť. Zopár žiakov malo veľkú smolu, lebo museli byť čím skôr zbalení. Totiž do ich izieb prišli nejakí noví hostia. Po ťažkom balení sme sa zobrali na raňajky. Mnohí z nás tak ako dnes, aj v ostatné dni, jedli rožok s džemom. Priznám sa, aj ja patrím k tej väčšine. Po skvelých raňajkách sme išli na svah.

Poslednú lyžovačku si každý užil naplno a nikomu sa odtiaľ nechcelo odhádzať, ale čakal nás posledný obed, ktorý bol konečne veľmi dobrý. Pomaly sme sa už lúčili s dobre známym prostredím Jánošíka a s kamarátmi z druhého autobusu, s ktorými sme sa v už v Moldave nestretli. Cesta autobusu sa niesla v znamení spánku, ktorý narúšal pán profesor Attres so svojimi pripomienkami do mikrofónu. Do Moldavy sme dorazili šťastní, že sa opäť stretneme so svojimi rodičmi, ale v kútiku duše sme túžili po návrate do Ždiaru. Nakoniec by sme sa chceli poďakovať našim profesorom, ktorí tam s nami boli a postarali sa o zábavu, ale aj poriadok. Každý z nás má svoje zážitky, na ktoré vždy rád bude spomínať, a tak nám tento lyžiarsky bude veľmi chýbať.

...späť...

... viac fotografií nájdete vo fotoalbume tu a ďalšie fotky sú tu