Deň školských knižníc

Naša škola sa zapojila dňa 26.10.2009 do 5. ročníka súťaže o najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice k Medzinárodnému dňu školských knižníc. Organizátorom súťaže bola Slovenská pedagogická knižnica. Do súťaže sa prihlásilo 281 školských knižníc z celého Slovenska. Potešila nás skutočnosť, že v takej veľkej konkurencii sme obsadili pekné 20. miesto.

 

Kde bolo tam bolo, bolo raz jedno mestečko Moldava a v ňom škola, kam chodili šikovní žiaci, čo radi študovali. Postupom času si však profesori všimli, že žiaci prestávajú mať záujem o knihy. "Ale prečo?" pýtali sa. "Veď knihy sú také úžasné - poučné, zábavné a múdre." Riaditeľka začínala byť zúfalá, pretože deti už takmer vôbec nečítali, namiesto toho radšej sedeli za monitormi počítačov či pred televízormi. Keď sa už zdalo, že ich naozaj nič nezachráni, z hlavného mesta prišla spásonosná správa - zorganizovať súťaž pre deti. Riaditeľka, rovnako ako aj všetci profesori sa potešili, pretože to znamenalo, že decká sa aspoň trochu dostanú opäť ku knihám a navyše sa ešte aj príjemne zabavia. A deti sa potešili takisto, lebo to znamenalo, že sa ulejú z vyučovania bez väčšej námahy. Preto sa v pondelok (26.10.2009) pripravili žiaci prvého ročníka štvorročného gymnázia, ako aj žiaci sekundy a tercie osemročného gymnázia na "tvrdý deň".

Aby to však nebolo len vážne, ale hlavne napínavé, žiaci tercie si pripravili krátku scénku na pobavenie netrpezlivých divákov. Krásne dievčatá za hudobného doprovodu ich profesorky spievali nestarnúcu pieseň "Loď, ktorá sa plaví do neznáma" a ich spolužiaci zahrali krátku scénku zo známej knihy od Daniela Defoa - Robinson Crusoe.
Priznám sa, najprv nám, dvom osamelým pútničkám, ktorých na veľký turnaj zaviala sama náhoda, chvíľu trvalo pochopiť skrytú pointu krátkeho úryvku, nakoniec sme sa k nemu však pomocou využitia všetkých mozgových závitov dopracovali - priateľstvo. A musím uznať, je to nádherná myšlienka, o ktorej si takisto môžeme veľa prečítať v knihách. Po dohratí tejto scénky sa skutočný turnaj mohol konečne začať.

Odvážni žiaci sekundy a tercie sa rozdelili na niekoľko skupín a ich prvou úlohou bolo vymyslieť si meno svojho tímu. Podmienkou však bolo, že to muselo byť z nejakej knihy. Šikovní prváci vytvorili skupinky a každá z nich sa zahrala na "živú knihu" . Mohli sme v škole stretnúť najznámejšieho detektíva všetkých čias Sherlocka Holmesa, momentálne známu sfilmovanú ságu "Súmrak", knihy z psychologickej literatúry "Tajomstvo", "Heroín", večne aktuálny "Malý princ" a známu novelu "Starec a more". Každá skupina sa odobrala na svoje stanovište, kde čakali s pripravenými úlohami na súťažiacich.

Tri, dva, jedna, ŠTART! Všetky tímy vyrazili ku stanovištiam, aby splnili namáhavé úlohy. Vyriešiť tajničku, poskladať skladačku, nájsť skryté symboly v knihe, pohľadať knihu podľa zadaných inštrukcií, nájsť autorov skrytých v texte a nájsť autorov určených kníh. Ako pomôcka, ktorú mohli využiť pri každej úlohe, im slúžila školská knižnica. Dvere na skrinkách boli pootvárané a knihy čakali len na to, kedy k nim pribehne nejaký žiak s prosbou o pomoc. A ony rady vyhovejú. Žiaci, hoci pobehovali po nebezpečne šmykľavej podlahe, v snahe vyriešiť všetky úlohy a čo najskôr vyhrať, boli nadmieru šikovní a ani jeden z nich sa nepotkol o spolužiakovu nohu, nepošmykli sa v snahe zabrzdiť pri správnej skrinke, či dokonca nešikovnou náhodou nenarazili do zákerných sklenných dvierok skriniek.

Po niekoľkých desiatkach namáhavých, vyčerpávajúcich minút mali všetky tímy vyriešené úlohy a mohli dobehnúť do cieľa - alebo do triedy, odkiaľ vyštartovali. Tam už na nich čakala prísna porota, ktorá spočítala body a vyhlásila víťaza - najpočetnejší tím bohužiaľ s neidentifikovateľným názvom. Diplomy prišla odovzdať sama pani riaditeľka, rovnako ako aj sladkú odmenu. Pôvodný zámer kúpiť knihu, žiaľ, zlyhal. To viete, škola nemá peniaze ani na kúrenie, nie to ešte na knihy. Možno nabudúce.... Preto sa im do rúk dostala taška plná sladkostí, aby sme svojou činnosťou potešili aj znudených zubárov....

Nakoniec sa triedou ozýval hromadný potlesk divákov, ktorí takto vyjadrili svoje sympatie a úprimný obdiv voči odvážnym súťažiacim a rovnako pracovitým prvákom, ktorí vlastne celý tento turnaj pripravili. Z triedy sme my dve tiché pútničky odchádzali s novým krásnym zážitkom a poznaním, že knihy sú dôležité a najmä zaujímavé. Pretože s knihami sa dá robiť všeličo možné. Nielen ich po prečítaní zahodiť do najtmavšieho kúta, prípadne využiť ako palivo na kúrenie v zime či ako mucholapku, ale dajú sa s nimi vymýšľať zaujímavé súťaže či aktivity, odniesť si z nich mravné poučenie alebo nové poznatky a pobavenie. Preto sme ešte pred rozchodom všetci zúčastnení volali všetkým knihám tri krát hlasné Hurá!
A po tomto dni žili v malom čarovnom mestečku Moldava všetci študenti Gymnázia šťastne až naveky v dokonalej súhre s papierovými kráľovnami príbehov - knihami. A potom....
Zazvonil zvonec a našej rozprávke je koniec.

/Karina a Gabika/

...späť...

... viac fotografií nájdete vo fotoalbume