Mikuláš

"Na svätého Mikuláša, neučí sa, neskúša sa! " fráza, ktorú naše mamky, babky a prababky používali v škole každý rok. Fráza, ktorá im a ani nám u vedenia nikdy neprešla. Aby nám však učitelia spríjemnili tento deň rozhodli sa každý rok udeliť najstarším žiakom privilégium, potešiť tých mladších.
Keďže sme tento rok boli my tí najstarší, popíšem Vám to z môjho pohľadu, Prvé 2 hodiny vyučovanie prebiehalo úplne normálne ako vo všedný deň. Po zazvonení zvončeka na koniec druhej hodiny nastalo pre mladších žiakov "peklo".
Dievčatá boli prezlečené za čertov, chlapci za anjelov. Všetky dievčatá sme boli pomazané čiernym uhlím aby to nabralo punc dramatickosti. Chodili sme s obrovským hlukom z triedy do triedy. Za každým vtrhnutím do triedy sa skrývalo kopec čiernych rúk, ktoré mazali čo videli. Žiadali sme od mladších žiakov aby sa z celej triedy postavil pred nás jeden odvážlivec, ktorý nám niečo zaspieva respektíve zarecituje. Odhodlaných bolo viac než dosť. Všetci sme sa skvelo bavili. A za odmenu sme študentom darovali balík sladkostí aby si ho spravodlivo rozdelili. Samozrejme zborovňu sme tiež neobišli. Pán profesor Attres to znova všetko zaklincoval. Ako stále.
Na záver chcem už len dodať, že je úžasným darom chodiť na školu, kde sa vieme všetci navzájom, zabaviť, obdarovať a nakoniec na to všetko v dobrom spomínať.

... fotografie z akcie

...späť...