Plenér (očami chalana)

Začalo sa to jedného krásneho slnečného dňa, 30 stupňov Celzia, vietor fúkal severozápadne, miestami na juh... TAK DOSŤ! Začneme inak, pretože toto nudí aj mňa. Ráno som sa prebudil a povedal som si: KONEČNE! Je tu plenér. Pre tých, čo nevedia, čo je plenér: Je to niečo ako tábor, len na kratšiu dobu a asi väčšia sranda. Nemusím sa sprchovať, umývať zuby a robiť iné... veci. Prišiel som do Jasova (miesta stretávky), ešte predtým som si samozrejme kúpil Rajec (ach, Bože, zas tá reklama), spokojne som sa gúľal na k ostatným... a potom... to prišlo... ONI IDÚ BEZO MŇA!!! Zaradil som najrýchlejší prevod a frčal za nimi rýchlosťou svetla (pomalosťou tmy), bežal som ako namydlený blesk natretý maslom a podporený prídavnými motormi (no vážne, nerobte si zo mňa srandu). Nakoniec som ich samozrejme dobehol (najhorších 20 metrov môjho života). Došli sme tam (ja LTT (len tak tak)) a prideľovali nám chatky (nakoniec som aj tak skončil niekde úplne inde). Prišli sme na chatku napáchnutú lacným osviežovačom na WC, vybalili sa a horesa ísť preskúmať okolie. Okolie preskúmané... ale čo teraz? Maľovaniééé! Prišli sme k jazeru (vážne nádhera, odporúčam (Adáám, zase reklamáá)) Napr. môj obraz mi trvalo namaľovať asi hodinu a pol (z toho pol hodina rozmýšľania, čo namaľujem). A je nanajvýš zaujímavé, že druhý obraz mi trvalo namaľovať asi 15 minút. Deň nám ubehol ako nič, boli sme dokonca aj na Jasovskej skale a večer... sme sedeli pri vatre a rozprávali sa. Šli sme do chatky (nešiel som do svojej, ale kamarátov) a veľa hodín sme sa rozprávali (asi do 0.45) a hajať. Na druhý deň som vstal (ledva ledva) a šiel čo? Maľováááť! Keď som svoje 15-minútové dielo dokončil... Hurá do Jasovskej jaskyne! Šli sme tam s pani profesorkou Fehérovou (vedúcou) a s pár ďalšími indivíduami. Bol to fakt zážitok (ja som schopný potešiť sa zo všetkého, ale toto bola fakt bomba!). V spomínanej jaskyni sme s pani profesorkou napočítali asi 9 Kawaii Netopierikov (ak je tu možnosť, že nepoznáte slovo “Kawaii”, tak máte buď smolu, alebo si to jednoducho niekde nájdite (It’s all in the dictionary)). Deň mi ubehol ako ja, keď som dobiehal ostatných. Skončilo sa nám to polooblačným počasím a rýchlosťou vetra 10 km/h (už zase začínam... vlastne končím). Tak, toľko o mojom ďalšom, rozhodne nie poslednom dobrodružstve. No, a tak to bolo.

...späť...

... fotografie z akcie