Aký bude rozdiel medzi najdlhšou a najkratšou dĺžkou elektrického vedenia z medeného drôtu (αCu = 1,7.10-5K-1), ktorého dĺžka pri 0°C je 50 m, ak počítame so zmenami teplôt v priebehu roka medzi -20°C a +30°C:
Aký teplotný rozdiel zodpovedá relatívnemu predĺženiu hliníkového drôtu (αAl = 2,4.10-5K-1) o 0,1%:
Aký bude relatívny dĺžkový rozdiel vyjadrený v percentách pre železnú tyč(αFe= 1,2.10-5K-1), pri zmenách teplôt medzi -20°C a +30°C:
Dva drôty, z hliníka a z medi, majú pri 20°C dĺžku 100 m. Aký bude rozdiel ich dĺžok pri -20°C (αAl = 2,4.10-5K-1, αCu = 1,7.10-5K-1):
Uvažujeme železnú odmernú nádobu kalibrovanú na objem 10 dm3 za predpokladu teploty meranej kvapaliny 20°C. Akej absolútnej chyby sa dopustíme, ak budem merať pri teplote 80°C (αFe= 1,2.10-5K-1):
Uvažujeme železnú odmernú nádobu kalibrovanú na objem 10 dm3 za predpokladu teploty meranej kvapaliny 20°C. Akej relatívnej chyby sa dopustíme, ak budem merať pri teplote 80°C (αFe= 1,2.10-5K-1):
V bimetalickom teplomeri sa využíva:
Vzťah medzi súčiniteľom teplotnej rozťažnosti α a teplotnej objemovej rozťažnosti β je možné vyjadriť: